Nepotrebujem ťa ako chýbajúce puzzle

Autor: Michaela Kováčová | 9.10.2016 o 19:15 | Karma článku: 3,37 | Prečítané:  908x

Každý príbeh lásky nejako začína, má svoj priebeh a často sa tam objaví aj koniec. Čo nasleduje potom? Samota,  strach z dnešných moderných vzťahov alebo totálna poblúznenosť? 

Sedím na lavičke v parku, lebo po niekoľkých mrazivých dňoch, mesto konečne ohrieva pár lúčov slnka. V ruke držím knihu, v ktorej rozhodne nechýba zápletka lásky, no dej sa sústreďuje najmä na nájdenie podstaty bytia človeka. Túžim po pocitu, ktorý dôverne poznám z pozeraní amerických filmov: absolútny pokoj a nedotknuteľnosť človeka, ktorý si číta prídel dennej tlače a pritom pozoruje ľudí.

Koľkokrát sa cez deň,  len tak zastavíte na mieste a obzriete sa za ľuďmi? Iba vtedy, keď vás niekto zaujme či nebodaj očarí? Po ťažkom vydobytí, som si dnešok rezervovala na to, aby som si konečne mohla odškrtnúť ďalšie políčko na zozname, ktorý vlastne ani neexistuje. Vôbec tu nie som preto, aby som posudzovala ľudí, ale adepti, ktorý prechádzajú okolo, ma k tomu priam vyzývajú.

Sú tu  páry, ktoré spĺňajú vzorec „dokonalej lásky“­ fyzicky aj mentálne, a to doslova. Ľudia, z ktorých láska vyžaruje na niekoľko kilometrov. Ďalej tie, ktoré navonok prezentujú harmóniu, ale medzi stenami budov pre seba nenachádzajú milé slová. Snažia sa ukázať spoločnosti, že tento život sa im páči, no najviac zo všetkého túžia po dosiahnutí nirvány. Vlastne sa o to snaží, každý jeden z nás. Je ťažké nájsť osobu, ktorá vám bude rozumieť a naopak vy zase jej. Hľadanie sa neukrýva vo svete, ale v človeku, kde sa nachádza aj riešenie celej podstaty.

Ľudia neustále spadajú do nejakých kategórií, ktoré im určujú, akí by mali byť alebo ako sa prezentovať v spoločnosti. Kašlime na spoločnosť, na jej názor, predsudky a očakávania, lebo všetko závisí len od nás samotných. Zaslúžime si viac, ako iba hlúpe pravidlá. Nepotrebujem si hľadať človeka a jeho lásku, len preto, lebo sa to tak patrí, nepotrebujem ho ako chýbajúce puzzle.

Keď vidím staršie páry, ktoré sú spolu už nespočetne dlhú dobu, ako aj moji rodičia, snažím sa prísť na to, ako to robia, že spolu dokážu fungovať za „každého počasia“. Hľadám v nich inšpiráciu a ten harmonický súzvuk dní.  Naproti, stojí dnešné prezentovanie moderných vzťahov, ktorým by som najradšej dala červenú na semafore. Nezatracujem ich, len si myslím, že je to občas silené a prehnané. Ako nastane rýchle vzplanutie, tak sa udeje aj ľahostajné ukončenie, bez akýchkoľvek výčitiek. 

Šťastie a láska nezávisia od toho, že nás ľúbia iní, ale preto, že my ľúbime ich. Ak dokážeme objaviť v každom človeku kúsok sebalásky, tak potom nepotrebujeme lásku inej osoby. Môžeme vstúpiť do vzťahu preto, že chceme a nie preto, že to potrebujeme.

Ako ste na tom vy? Túžobne hľadáte, vyčkávate chýbajúci pocit lásky alebo ste sa už dostali do bodu, kedy zdieľate vašu vnútornú lásku, ktorá robí zázraky v podobe  naokolo šťastných ľudí? 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

SVET

Deň, ktorý navždy zostane dňom hanby USA

Od útoku na Pearl Harbor ubehlo 75 rokov.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.


Už ste čítali?