V každom môžeme zanechať kúsok z nás

Autor: Michaela Kováčová | 26.9.2016 o 17:45 | Karma článku: 4,38 | Prečítané:  208x

Každému z nás občas padne vhod, keď ho niekto pochváli, zaujíma sa o to, čo celý deň robí alebo sú to potom slová, ktoré nám vyčaria úsmev. Telefonáty, smsky, odkazy na chladničke, ale aj osobné rozhovory sú skúškou pre človeka.

Starí rodičia mi často vraveli, že k ľudom musím byť trpezlivá, láskavá a dobroprajná. Vraj ak budem mať stále na mysli tieto tri veci, tak získam kľúč ku svojmu úspechu a spokojnosti. Často som sa snažila prijať a skĺbiť všetky rady nielen od rodičov, kamarátov aj cudzích ľudí z okolia, ale nikdy sa mi to nedarilo. Nebolo to tým, žeby som sa nesnažila alebo bola zlým človekom.

Keď som hovorila doma či kamarátkam o nejakom probléme, narazila som na fakt, že každý si myslí úplne niečo iné a ich riešenie bolo odlišné od toho môjho. Niekedy som sa dokonca na nich nahnevala, keď mi nepovedali, to čo som chcela počuť. Bola som totiž presvedčená, že tá moja verzia a riešenie sú najlepšie. Nie som však jediná, ktorá túži počuť radšej milosrdnú lož namiesto tej bolestivej, no vykúpenia hodnej pravdy.

Už niekoľko krát nastala situácia, že zrazu cudzí človek, ktorého poznáte ani nie sotva desať minút, vám hovorí o svojom živote, ktorý nie je ukážkový ako z Hollywoodu. Pozorne ho sledujete a počúvate a zisťujete, že mu neviete pomôcť, to však nevadí. Vaším poslaním nie je mu obrátiť život naruby, ale naučiť sa a získať nové poznatky, ktoré z neho vyžarujú. Každý človek má v sebe plno pozitívnych i negatívnych nábojov. Záleží iba na nás, ktoré si so sebou zoberieme, zžijeme sa s nimi a vyskladáme si z nich skladačku svojho života.

Hovorí sa, že starí ľudia sú tými najlepšími vzormi skúseností, ktoré získavali po celý život. Aj keď nesúhlasíme so všetkými ich názormi, ceníme si to, čím v živote prešli a hľadáme niečo čo by sme si z nich odniesli.  Neznamená to však, že mladí a iní vekovo radení ľudia  nemajú dostatok obohacujúcich zážitkov a poznatkov.

Pred nedávnom som opäť narazila na človeka, ktorý mi zase raz ukázal, čo všetko by som sa mala od neho ešte učiť. Zanechal vo mne prenikavý, nezabudnuteľný, láskavý cit, ktorý mnou rezonuje doteraz. Stačilo iba pár viet, aby ma ohromil svojou pokornosťou, úprimnosťou a nápomocnosťou.

Niekedy dávno som vravela, že chcem byť ako moja mama alebo sestra, no zistila som, že z každého človeka, ktorého stretnem vo svojom živote si môžem zobrať to, čím dosiahnem ten neopísateľný pocit nirvány. Vraj, každý, kto príde do nášho života, hoci len malú chvíľu a potom zase odíde, tam mal byť, mali sme sa od neho niečo naučiť, mal nám ukázať nový smer či zmysel v živote.

Takže, ak beriete náhodné stretnutie s okoloidúcim na ulici za samozrejmosť, možno práve on/ona alebo naopak vy máte zanechať kúsok zo seba v danej osobe, a to v akejkoľvek podobe, ktorú si zvolíte. Je to iba na vás, stačí viac pozorovať a načúvať okoliu.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

SVET

Deň, ktorý navždy zostane dňom hanby USA

Od útoku na Pearl Harbor ubehlo 75 rokov.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.


Už ste čítali?